Huncovce boli miestom stretnutí a spojení

Autor: Ján Gurnik | 5.8.2019 o 9:42 | Karma článku: 2,41 | Prečítané:  924x

HUNCOVCE-ŽIDOVCE-MALÁ PALESTÍNA... hovorilo sa ešte za 2. svetovej vojny. Po nej sa už nehovorilo NIČ, ako keby nebolo NIČ, lebo neostalo takmer NIČ. Ale niečo predsa len ostalo... a aby sa o tom dozvedeli mnohí, píšem tento blog

Huncovce, malá obec na Spiši, bola dňa 13. júna 2019 miestom historickej udalosti. Bez veľkej propagácie, v tichosti, až v komornej atmosfére sa stala svedkom veľkého rodinného stretnutia. Potomkovia Samuela Rosenberga, „zázračného rabína“, alebo „huncovského rabína“, či „Beer Shmuel“, ako je v ortodoxnom židovskom svete nazývaný, prišli v deň stého výročia jeho úmrtia, tzv. Yahrzeitu, na stretnutie s ním.

*******

Samuel Rosenberg

S.R. sa narodil 23.8.1842 v uhorskom meste Tiszafüred, dnešnom Maďarsku, kde jeho otec rabbi Yisrael Yona Tzvi Rosenberg založil a viedol ješivu. Samuel študoval v bratislavskej ješive a po absolvovaní štúdia v roku 1862 najskôr pomáhal svojmu otcovi, neskôr bol rabínom v meste Csába a od roku 1882 rabínom v Huncovciach.

Stal sa hlavným rabínom po veľkom rabínovi Salomonovi Perlsteinovi, ktorý zomrel koncom roku 1869, keď niekoľko rokov nebolo toto miesto stálym rabínom obsadené.

 

Kam Samuel Rosenberg prišiel?

Huncovce, kedysi nazývané Hunsdorf, boli centrom židovstva celej Spišskej župy, tam sídlil aj hlavný rabín. Podľa sčítania ľudu v roku 1828 bývalo v tejto obci 928 židov, kým v ostatných obciach spolu len niekoľko desiatok a v mestách (v tom čase len Kežmarok a Levoča) im nebolo vôbec dovolené usadiť sa.

Od roku 1840, keď už boli slobodné kráľovské mestá židovskému obyvateľstvu otvorené a do miest prichádzali prví židia, ich počet v Huncovciach neustále klesal a v mestách úmerne rástol. Napriek tomu v roku 1869 žilo v Huncovciach 524 židov a v roku 1882, v čase príchodu Samuela Rosenberga, ešte približne 350 židov.

S.R. pôsobil v miestnej synagóge, postavenej v roku 1821. Musela byť veľmi intenzívne využívaná, lebo neslúžila len na obradné účely, ale aj na rozhovory, jednania a podobne. V suteréne sa nachádzala mikve, určená na obradné očisťovanie od rituálnej nečistoty.

Budova synagógy bola v 50-tych rokoch minulého storočia úplne prestavaná a dodnes je využívaná ako sklad textilu. Napriek tomu pre potomkov je to posvätné miesto a vždy sa snažia o možnosť pomodliť sa na mieste, kde bola tóra.

S.R. viedol ješivu, vyššiu židovskú školu, v ktorej mladí muži získavali kvalitné vzdelanie. Táto škola sa stala po bratislavskej ješive, ktorú založil Chatam Sófer, druhou najvýznamnejšou v Uhorsku. Bolo to samotnou osobnosťou Samuela Rosenberga, jeho vedomosťami, spôsobom vyučovania a jeho výnimočnými vlastnosťami, ktorých chýr sa šíril ďaleko za hranice nielen Spiša, ale celého Uhorska. V Huncovciach bola vďaka nemu prestížna vzdelávacia inštitúcia, v nej vychoval stovky mladých chlapcov a z nich mnohí sa stali rabínmi. Ešte za jeho života sa k nemu každoročne schádzali vo veľkom počte bývalí študenti, na sviatok Yom Kippur, aby znova prežívali prítomné spoločenstvo so svojim múdrym, čistým, ušľachtilým majstrom.

Samuel Rosenberg zomrel – dnešnou terminológiou môžeme povedať „v povesti svätosti“ 9. júna 1919, 11. dňa mesiaca Sivan a je pochovaný na židovskom cintoríne v Huncovciach.

Leží vedľa svojho jediného syna Efraima Yehudu, ktorý mu zomrel v mladom veku a vedľa Yehudu Horowitza, svojho zaťa, manžela jeho jedinej dcéry Sáry. Yehuda a Sára Horowitz mali niekoľko detí, najvýznamnejším bol Josef Jona Zvi Horowitz, ktorý po smrti Samuela Rosenberga v roku 1919 prevzal úlohu hlavného rabína a rovnako aj vedenie ješivy. V roku 1929, na pozvanie židovskej náboženskej obce vo Frankfurte nad Mohanom, odišiel Josef za hlavného rabína tamojších ortodoxných židov a v Huncovciach jeho úlohy prevzal jeho mladší brat Salomon Horowitz.

Pokračovateľ Samuela Rosenberga

Josef Horowitz ako hlavný rabín vo Frankfurte pôsobil až do Krištáľovej noci v novembri 1938. Pred uväznením sa zachránil vycestovaním do Anglicka, čo sa mu aj s rodinou podarilo vďaka československému pasu, ktorý vlastnil. Vo vojnových rokoch bol lídrom tamojších ortodoxných židov a zanechal tam nezmazateľné stopy v duchu svojho veľkého učiteľa. V roku 1950 sa presťahoval do USA a aj tam pôsobil ako unsdorfer rav, keď podľa vzoru huncovskej ješivy založil v New Yorku ješivu a mesiftu pomenovanú Beer Shmuel. Ješivu s rovnakým názvom založil aj v Bnei Brak v Izraeli, kde sa v roku 1965 usadil a kde v roku 1970 aj zomrel. Josef Horowitz svojím celoživotným pôsobením rozšíril, a prostredníctvom svojich potomkov naďalej šíri učenie Samuela Rosenberga v celom ortodoxnom židovskom svete.

*******

Program výnimočného stretnutia

Práve vnuci a pravnuci Josefa Horowitza sa vybrali z rôznych svetových strán do Huncoviec, v predvečer 100. Yahrzeitu Samuela Rosenberga, ktorý tohto roku vychádza na 14. júna. Očakávali ich obyvatelia Huncoviec spolu so starostom obce, ktorí zorganizovali aj zabezpečili pre nich dôstojný program, sprevádzaný hudobnou skupinou Mojše Band.

Hlavná skupina rodiny sa stretla v Budapešti, cestou na Slovensko navštívili mesto Tiszafüred, miesto narodenia Samuela Rosenberga, a v popoludňajších hodinách docestovali do Huncoviec. Časť hostí z Anglicka sa doviezla priamo do Huncoviec a po krátkom občerstvení sa spoločne vydali po stopách svojho rabína.

Ako prvú navštívili bývalú synagógu, kde medzi regálmi s látkami, matracmi a paplónmi zbožne vykonali ich náboženský obrad. Jeho súčasťou bol aj spoločný tanec všetkých mužov, ktorí držiac sa za ruky vytvorili kruh a veselým spevom vyjadrovali radosť z prítomnej chvíle.

Prešli do objektu bývalej ješivy, kde sa tiež modlili a zastavili sa aj pri mieste, kde stál rodinný dom Samuela Rosenberga, v súčasnosti už asanovaný.

 

Celá skupina sa potom zhromaždila v parku pri pamätníku obetiam holokaustu, odhalenom 15. septembra 2017, v roku 75. výročia deportácií židovských obyvateľov z Huncoviec. Pri ňom sa uskutočnil pietny akt s príhovormi starostu obce Petra Majerčáka, Jána Gurníka a Mikuláša Liptáka.

Prítomní sa dozvedeli, že z tohto parku bola 30. mája 1942 odvezená hlavná skupina huncovských židov a medzi nimi aj celá rodina posledného rabína Salomona Horowitza.

Pripomenuli si svedectvo Emila Schnecka, očitého svedka tejto tragickej udalosti, ktorej obeťou sa takmer stal aj on sám.

 

 

Pri čítaní mien všetkých ôsmich členov rodiny boli s pietnou úctou pomaly zapaľované sviece menory a v podaní Mojše Band znel žalm Kel mole Rachamim.

 

Na záver prehovoril zástupca rodiny Horowitz, poďakoval za prijatie, za záujem obce o ich významného predka, za úctu prejavovanú obetiam holokaustu, za starostlivosť o cintorín a zástupcom obce odovzdal ako dar „požehnanie domu“ - obraz, ktorý podľa jeho slov, má v dome každá židovská rodina.

 

Program pokračoval v obecnej sále, kde vedenie obce Huncovce pripravilo priestor pre spoločný program členov rodiny Horowitz s miestnymi účastníkmi podujatia.

Odznel príspevok o Samuelovi Rosenbergovi a dejinách židov v Huncovciach, ktorý z dostupných informácií pripravili domáci organizátori. Hostia si vypočuli aj svedectvo o S.R., ktoré spísal a k tejto príležitosti zaslal Emil Schneck z Nemecka. Píše v ňom, ako bol jeho starý otec počas prvej svetovej vojny uväznený a odvlečený na Sibír a stará matka ostala na deti a hospodárstvo sama. Keď sa o tom dozvedel S.R., prišiel za ňou so svojim zaťom Yehudom Horowitzom, aby preskúmal, či môžu byť u nej ubytovaní židovskí študenti. Stará matka prenajímala študentom izbu do návratu starého otca a vďačne spomínala na ochotnú pomoc od rabína.

Nasledoval príhovor hlavného rabína z anglického mesta Gateshead, Shraga Feível Halevy Zimmermana.

Tento najvyššie postavený člen rodiny uvádzal vzácne a zaujímavé detaily zo života ich veľkého predka, hovoril o jeho veľkosti, o vzťahu jeho potomkov k nemu i k Huncovciam, že prišli „domov“ a cítia sa tu doma. V príhovore dokonca úprimne a s dojatím prehlásil, že Huncovce sú „stredom ich vesmíru“.

Aká je to sila, keď Huncovce považujú za svoj domov, za centrum svojho bytia, hoci sa všetci narodili v ďalekej cudzine?

Vyjadruje to ich úctu, bázeň, hrdosť, rešpekt i zodpovednosť voči Samuelovi Rosenbergovi, o ktorého svätosti sú pevne presvedčení.

Rabín Horowitz v jazyku jidiš ešte predniesol príbuzným príhovor o S.R. a spoločnú modlitbu, na ktorej sa zbožne zúčastnili všetci hostia. Na záver sa ku všetkým prihovoril starosta obce a zástupcom rodiny odovzdal symbolické dary – sedem žulových kameňov z rieky Poprad, ktorá tečie v blízkosti synagógy a v časoch S.R. bola zdrojom vody pre mikve. Na každom je uvedený text:

Starosta pri odovzdávaní vyslovil želanie, „nech tak dlho žije úcta k S.R., ako dlho vydržia tieto kamene“. Dar bol prijatý s veľkou vďačnosťou a radosťou. Sedem kameňov bude rozdelených tak, aby sa nachádzali v každej krajine, kde potomkovia S.R. žijú a v miestach pre nich dôležitých - v ješivách, synagógach ap. Jeden mladý člen rodiny po odovzdaní daru hneď ukázal plány novej synagógy a s hrdosťou prehlásil, že jeden kameň určite umiestnia v nej.

Starosta obce odhalil ešte jeden dar, pamätnú tabuľu z čiernej žuly s rovnakým textom a odovzdal ho zástupcom rodiny. Tabuľa bola nainštalovaná na ohel, v ktorom je hrob S.R., aby navždy pripomínala tento významný deň.

 

Po tomto programe sa členovia rodiny zhromaždili na cintoríne, kde v modlitbách do hlbokej noci prežívali blízkosť so S.R. a ostatnými príbuznými, pochovanými na cintoríne.

Na prelome štvrtka a piatka obec Huncovce opustili, aby sabat prežili už vo svojich domovoch pri svojich rodinách.

 

 

******

Význam výnimočného stretnutia

Stretnutie v deň 100. Yahrzeit Samuela Rosenberga bol pre všetkých členov rodiny Horowitz skutočne životnou udalosťou. Bol ním aj pre obyvateľov Huncoviec, i keď si to mnohí ešte neuvedomujú. Týmto dňom sa otvára duchovné pôsobenie na Huncovce...

Huncovce boli miestom stretnutí a spojení...

Pôvodne rodinné stretnutie prekonalo ľudské dimenzie a symbolicky spojilo rôzne svety.

Spojilo členov rozvetvenej rodiny Horowitz žijúcich v USA, Izraeli i Anglicku,

spojilo svety ľudí hovoriacich rôznymi jazykmi – v Huncovciach znela angličtina, hebrejčina, jidiš, nemčina i slovenčina,

spojilo svet židov so svetom kresťanov, keď miestni obyvatelia spolu so starostom obce zorganizovali aj zabezpečili dôstojný program pre vzácnych návštevníkov obce a spoločne, radostne a v jednote všetci prežili tento výnimočný deň, a nakoniec aj

spojilo svet materiálny so svetom transcendentálnym, keď potomkovia S.R. veľkú časť pobytu v Huncovciach využili na duchovný program. V modlitbe sa spojili s Bohom a vzdali úctu svojim predkom, ktorí ich predišli do večnosti, najmä svojmu veľkému cadikovi, gaonovi, rabínovi Samuelovi Rosenbergovi z Huncoviec.

*******

Video z podujatia

YouTube kanál s videami z Huncoviec

K téme Huncoviec na www.huncovce.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Petra Schutza

Čo sú fakty a čo chválenkárstvo Kočnera

Nezostáva nič, len si trpezlivo počkať, čo sa z Threemy dovyšetrí a čo nie.


Už ste čítali?